this hell, that is what i want.

31. října 2011 v 7:48 | ellii |  days..
nepíšem. načo?
minulý týždeň som zvracala asi 2 alebo 3x, čo bol obrovský úspech.
ale prejedám sa takmer neustále.
môžem byť šťastná, že ešte stále oblečiem vačšinu mojich vecí, ale zrovna pohodlne mi nesedia..
a doma mi to dávajú aj pekne najavo, ako žeriem.
je to odporné, keď vám niekto plní chladničku vecami, ktoré by ste si vy nikdy nekúpili. keď niekto takmer denne varí a pečie.
vlastne sú aj odpornejšie veci. keď ste rozhodnutý nejesť, ale náhle vám prepne, cestou do autoškoly sa stavíte v tesku a kúpite 400g balenie krowiek. a do troch hodín.. poslednú zahanbene hádžete do koša, preboha, ja som to CELÉ zjedla?? zožrala? to fakt zostala jen jedna? to je naozaj úžasné gesto, vyhodiť ju do koša. smejem sa sama na sebe. pred zrkadlom plačem. chytám hysterické záchvaty, keď sa niekto dotkne môjho tela.
to posledné určite nie je zdravé. nie, nie som ešte gigantická hora tuku, ale niekedy si tak začínam pripadať, najma keď sa ledva vlečiem s preplneným žalúdkom z izby do kuchyne..

mám skvelú príležitosť. naši na pár dní odišli, doma nezostalo z jedla takmer nič.
nemá zmysel miliónty krát ubezpečovať samu seba, ako to zvládnem.
prvý deň, ovocný pôst.
prvý deň.
prvý.
druhý si zatiaľ neplánujem.
chcem naspať.
 

neustale sa mi striedaju stavy

8. října 2011 v 13:04 | ellii |  days..
a po 7 rokoch som sa rozhodla vyhladat odbornu pomoc.
viem, ze nikdy nebudem "normalna".
ale dufam, ze sa naucim zvladat tieto veci okolo ppp. ostatne moje problemy su hracka :)

velmi dakujem, oni vedia ze ktore su to :*
naozaj ste mi velka podpora

.. shit

6. října 2011 v 8:49 | ellii |  days..
posledne dni..
vsetkych len presviedcam, aj seba, ze mi je vlastne dobre.
navonok sa snazim tak posobit. vyrovnana. s vypovedou, rozchodom.
ale som tak strasne sama a stratena.
pribrala som. naozaj pribrala!
pretoze vsetku neistotu a zufalstvo co pocitujem
ak ho nezapijem alkoholom
tak ho zajem
jem
jem
jem
cukry cukry cukry
kila a tony

koncim.
nemozem takto dalej.
takyto pocit nenavisti voci sebe som necitila strasne dlho.
ako sa mi to strasne vymklo z ruk. opat.
nebudem jest.
viem, co moze zapricinit jedine susto.
chcem moct milovat svoje telo.

dnes a zajtra hladovka
bez vinimky
kava caj voda.. protein, keby bolo treba.
asi vino. haha.
vikend
sa uvidi
s kym a kde ho budem travit
ale prisaham
prisaham
do konca tyzdna nevezmem do ust nic z coho by som mohla pribrat.
tieto 4 dni. ako novy zaciatok.
 


celkom vážne

5. října 2011 v 22:50 | ellii |  days..
NEJEM... dokedy to vydržím, nejem, nemôžem.. tá váha asi pôjde naveky hore a dolu.. teraz musí ísť dolu..

still here..

3. října 2011 v 10:32 | ellii |  days..
snažím sa. zo všetkých síl sa snažím, v rámci možností, je to ťažké.
alkohol ako najlepší priateľ. najúčinnejší liek. dokonalý time killer. KALORICKÁ BOMBA.

:(

14. september

14. září 2011 v 18:48 | ellii |  menu
myslela som si, že to bude jednoduchšie.
že dnes sa zobudím, za nejaké 2-3 hodinky si dám zdravé raňajky, celý deň budem relaxovať, možno sa pôjdem prejsť,
uvarím si zdravý obed.
ha-ha.
moje telo po poslednom období takto odmieta fungovať. veľká fyzická a psychická záťaž a pomerne obmedzený jedálnik - niečo, čoho by sa moje telo malo toeriticky chcieť veľmi rýchlo zbaviť, ale prakticky odmieta prejsť na iný režim.

ráno som sa pozorovala v zrkadle.
(samozrejme, každé ráno sa pozorujem v zrkadle. a kedykoľvek, keď mám príležitosť.)
zdalo sa mi, že som naozaj schudla.
veľmi dlho som sa nevážila/nemerala.
na váhu nemám odvahu.ale vzdala som do ruky meter.
68.. mám v páse 68 !!!! niektorým sa to zdá určite veľa. ale ja som ten typ postavy, pás jednoducho nemám. a 68 v páse som mávala v tých najchudších obdobiach. 67 som tuším mala najmenej, nie som si istá. 68 som vačšinou mávala po 3 dňoch veľkého obmedzovania alebo po preháňadle.
a dnes ráno som ani nebola na záchode a pred 2 dňami som sa v noci prežrala.
wow.
je to veľmi silný pocit.

chcela som si dať zdravé raňajky. naozaj chcela.
chcela som relaxovať.
jednoducho to nešlo, niečo ma prinútilo obuť si tenisky a ísť si zabehať. moje telo volalo po fyzickej záťaži.
nikdy nebehám na prázdny žalúdok, mám s tým zlú skúsenosť, nezvládam to.
ale ja som musela..
vstávala som niečo po 6, behať som šla po 8 a "raňajky" som si dala o 12. teda presnejšie, od 12 do 13 som zjedla:

- vačšiu misku musli s mliekom + lyžička medu; hrianku so syrom (1 tenký platok chleba); kakao + 2 dlhé piškóty

nemala som chute, len už som bola veľmi hladná. a keď už som začala jesť, bolo ťažké sa zastaviť. (viem, aj tak to nie je nič strašné)
chvíľu som bojovala s pocitom ísť to vyzvracať. máš v páse 68 !!! nepokaz to ! nepokaz !!
neviem, či som šťastná, že som to nechala v sebe. vlastne nie som. ale nebolo by to správne.
odvtedy ma o 4 chytil strašný záchvat hladu.
nedala som si nič. nemám absolútne chuť. chcela som ísť skôr cvičiť, chvalabohu sa rozpršalo..

teraz idem von s kamarátom. písala som mu, že ma má donútiť jesť ak predtým jesť nebudem, že s tým mám teraz problém zo stresu. asi mu poviem, že som jedla a všetko je ok. veď som jedla. že to bude 8 hodín predtým, ako začnem piť, zmieňovať nemusím...
najskôr si niekam pôjdeme sadnúť a potom na akciu. má tam byť aj môj ex. (od rozchodu sme nemali žiadny kontakt)
nejak sa mi do toho celého prestáva chcieť.

znovu sa mi potvrdilo, ža najúčinnejšie chudnem, keď jem 1-2x za deň, kľudne aj vačšiu porciu. pravidelne po menšom mi to tak dobre nejde. navyše je pre mňa oveľa ťažšie dodržiavať taký jedálnik.
nechcem prestať.
:(

13. september

13. září 2011 v 22:00 | ellii |  menu
včera o polnoci to na mňa prišlo. chuť jesť po dlhšej dobe. dosť som to dokazila, ehm.. tiramisu, zmrzlina, hrášok, kúsok sendviču, pár slaných tyčiniek, 4 ryžové chcebíčky s jogurtovou polevou.
mala som strašné výčitky. nechápem, že sa mi to do toho stiahnutého žalúdku vôbec vošlo. je to strašné :( aj keď teda si myslím, že skrz všetok ten stres a veľký výdaj z toho nepriberiem.

dnes som dala výpoveď.
neche sa mi o tom nejak rozpisovať.
ak neupadnem do depresie kôli rozchodu, myslím, že ma čaká celkom fajn obdobie.
v práci som mala taký vysoký tlak a zrýchlený tep od rozčúlenia až som se celá klepala. z toho stresu som zas vôbec nechcela jesť. teraz by som si síce niečo dala, ale absolútne na nič nemám chuť.

takže dnes jedlák takýto:

16.00 - vačšia porcia svieckovej; 3 ryžové chlebíčky s jogurtovou polevou

- káva s mliekom, grepový džús 0.6l, voda


som naozaj zvedavá, čo bude ďalej...

12. september

12. září 2011 v 23:16 | ellii |  menu
wow. takže do práce budem ešte chodiť do piatka. myslela som, že štvrtok bude posledný deň a dnes ráno som cestou do práce rozmýšľala, ako vydržím ďalšie 4 celodenky. zajtra môžem teda rozmýšľať úplne nad tou istou otázkou :D
srandičky srandičky, najhoršie ale je, že mi z vyčerpania prestáva fungovať mozog. už ani neviem niekedy kto mi čo hovorí a čo mu vlastne odpovedám.
nechutenstvo sa ma drží.
v kombinácii s tým vyčerpaním sa do sobotného voľna pravdepodobne niekde zložím :D


dnešný jedlák pozostával zo skvelého obeda ktorý som aj tak nedokázala zjesť:

15.00 - krémová dubáková polievka s krutónmi (1/2 porcie); ryba s opečeným baklažánom (2/3 porcie)
okrem toho - 3 kávy, 2 poháre limonády, voda


idem spať. (inteligentnejšiu vetu už ani nedokážem vymyslieť, pardon)

11. september

11. září 2011 v 23:27 | ellii |  menu
držím sa, neplakala som, sľúbila som si, že už ani nebudem - za tie 2 roky som sa koli nemu naplakala až až. a určite nie pred ním (keď príde čas vrátiť si veci veci a tak).
teraz ho vidieť nemôžem.
viem, že keby som bola pri ňom, chcela by som ho objímať, bozkávať, cítiť jeho blízkosť, a to už nikdy nemôžem spraviť.
stále mi to nejak nedochádza. v práci je to síce teraz strašne namáhavé, ale aspoň nemám prestor zaoberať sa týmto.
keď budem mať voľno, prejaví sa to naplno. budem strašne sama. bojím sa, že vtedy budem zase plakať.

ok, dosť kecov o osobnom živote.
pre vás zaujímavejšie:


10.00 Jonatán sendvič (jeden trojuholník 115g)
15.00 hovadzí vývar so zeleninou; špargľové rizoto s rybou (asi 2/3 porcie)

- káva s mliekom, pohár limonády, čaj, voda

- 12hodín na nohách v práci

pre moje najuzasnejsie :*

11. září 2011 v 0:25 | ellii |  days..
veci sa menia zo dna na den.
moj priatel je pre mna minulost.
bodka. som jebnuta pica?
to mi povedal. koli uplnej blbosti. tym padom som ho vymazala zo zivota. udialo sa medzi nami za 2 roky toho velmi vela, ale na toto nemal ani najmensie pravo.

nehovorim, ze teraz budem mat nejak vela casu na blog.
minimalne nasledujuce dni nie.
dnes som bola opat 12h v praci, po praci "povinny" teambuilding.
ano, dobre mi padlo najebat sa zadarmo :))) mam rada (niektorych) svojich kolegov.

odteraz je mojim partnerom iba praca.
chcem to niekam dotiahnut.
chcem si riadit SVOJ zivot podla SEBA.
ano, bude mi chybat niekto, pri kom budem zaspavat.
ale pre moje predstavy o tom, kym sa chcem stat, co chcem dostiahnut - bude lepsie, ked ho nebudem mat pri sebe.
mozno casom najdem niekoho, koho budem schopna milovat aspon tak ako jeho. casom urcite.
ale teraz na tom nezalezi. dokazem zit sama pre seba a svoje sny.


dnes som zjedla kuracie stehno a trochu zeleniny.
vypila 2 velmi alkoholicke miesane drinky.
no a co.
nemam uz osobu, s ktorou som planovala prezit zvysok svojho zivota.
vdaka tomu nemozem jest.
vdaka tomu mozno casom budem milovat svoje telo.

mozno koniec :(

9. září 2011 v 19:40 | ellii |  days..
nie s chudnutim, to urcite nie..
ale s blogom mozno ano.
som vycerpana z prace.
pondelok utorok stredu bola makacka, nezastavila som sa, stredu som zase bola vyse 12 hodin.
v stvrtok par hodin "volna", bola som si zabehat, lebo nie som dost vycerpana z prace, haha.
stvrtok poobede sme sa stretli v praci, dve a pol hodiny sme cestovali do ineho mesta, kde sme robili do pol 7 rana inventuru, rovno otocka naspat do bratislavy, zaspala som asi o 10 rano po 26 hodinach... a ked som sa zobudila, cakala ma sms od kolegu, ze v sobotu rano nastup v praci, dosli nadriadeni z ineho statu, bude sa makat, cely vikend vpici, predpokladam ze do stvrtka sa bude makat zas kazdy skurveny den..
prepacte, som z toho fakt vycerpana, odkedy som sa zobudila som ani nic nejedla, hladna som, ale jednoducho mam nervy v prdeli, zaludok stiahnuty, nemam na nic chut.. ale inak jem stale dost vela koli praci, minam vela energie, telo si to pyta.
svoju pracu milujem a chcem v nej nieco dosiahnut, ale je to tazke, hlavne, ked nikdy neviem dopredu, co sa bude diat, a ked sa nieco deje, deje sa vsetko naraz, a ked sa to skonci, budu v praci 2 tyzdne nekonecnej nudy.
mam k tomu iste osobne problemy, s frajerom je to sice viac-menej dobre, ale myslim, ze sme rozdielni, co sa tyka veci ohladom buducnosti, ako rozmyslame, co chceme. v poslednom case sa tym dost trapim.
baby.. mne je to fakt luto, momentalne fakt blog jednoducho nestiham, a ked uz mam cas tak ani len nemam chut sa tomu venovat lebo som vycerpana a v hlave nonstop riesim milion veci.. trochu by sa to ukludnilo, keby sa prestahujem od rodicov k frajerovi, takto mam 2 domovy a behanie medzi nimi mi nepridava, u frajera nemam svoj book, doma u rodicov som vacsinou vycerpana aleo sa nutim cvicit.
navyse ohladom jedla sa ozaj nemam cim chvalit, ale teda vseobecne to vyzera, ze pomalinky chudnem. a vas ledva stiham obiehat a viem, ze uz ani nekomentujem :((((( bohvie kedy zas budem mat den iba pre seba.
zvazovala som, ze kym sa neprestahujem k frajerovi (predbezny plan je, ze zaciatkom 2012..) budem sa ozyvat proste len obcas. neviem. chyba mi blogovy svet.

no time no blog.cz :/

4. září 2011 v 15:38 | ellii |  days..
dlho som tu nebola :( našťastie dôvod nie je taký, že by som sa celý čas prežierala a hanbila sa tu s tým priznať. jednoducho odkedy som tu bola naposledy, prakticky som nebola doma - veľmi veľa času som strávila v práci a zvyšok skoro stále s frajerom. je pravda, že jeden celý deň som bola doma, ale to mi bolo dosť zle.. celý deň som len pozerala seriály a nemala chuť niečo niekam vypisovať.

takže ako to so mnou za posledné dni vyzerá?
bola som raz na spinningu, inak pohyb "žiadny", pretože práca a pretože frajer. ale vďakabohu v tej práci mám pohybu viac ako dosť a asi aj hlavne vďaka tomu, aký mám výdaj, vidím na sebe, že pomaly predsalen chudnem, aj keď stravovanie nie je ideálne.

stravovanie je asi také - jeden deň ziem možno viac, druhý deň zjem zase menej, jem takmer podľa toho, ako si telo vypýta, neobmedzujem sa.
stala sa mi nepríjemná vec, raz som sa za tú dobu prejedla, nebolo to nič extrémne, ale určite sa nebudem utešovať, že to bolo vpohode: porcia perkeltu, jeden krajec chleba so syrom, !!3!! čokoládové tyčinky a na záver asi 3 vydličky špagiet. je to dosť zlé, ale bolo už aj horšie, ehm. no ale tentokrát mi to dosť rozjebalo žalúdok. myslela som,že som celkom odolná čo sa kombinácii a množstva jedla týka, ale toto mi ozaj nesadlo. celú noc som sa budila na to, ako mi je zle, nadránom som sa pozvracala a potom som bola ten celý deň doma, ozaj mi nebolo bohvieako..
ale asi to bola vpodstate pozitívna udalosť, lebo odvtedy nemám chute a ozaj nemám tendencie sa prepchávať. nejak som sa poučila a dúfam, že moje telo si to veľmi dobre zapamatá.

včerajší jedlák:
ráno - marhuľový koláč a čoko-twister - bez výčitiek, inak mávam stále zdravé raňajky, bolo to proste krásne ráno s priateľom
obed - gnochi s bryndzou, rajčinou a jarnou cibuľkou; termix
večer už len alkohol (2x radler a asi fľaša vína) - bola som na oslave asi 5 hodín obklopená jedlom, nemala som ani chute, ani hlad.. samú ma to prekvapilo a hlavne teda potešilo :)

dnes po ťažšej včerajšej noci:
veľká bageta + 120g tresky; termix; jogurt; asi 5 bebe rodinných - fakt dosť blbá kombinácia,
vybehla som na 45min na korčule a zostalo mi fakt blbo od žalúdka :)
dnes si ešte idem zaplávať
a do konca dňa už iba ovocie ! :)

chcela som vám toho napísať viac ale už opať niekam nestíham :( a zase ma čaká veľa práce, ale sľubujem, že sa ozvem opať čo najskôr.

Další články


Kam dál