27. 1. niečo o mne namiesto jedálnika

27. ledna 2011 v 16:57 | ellii |  moi*
chcem byť na blogu úprimná čo sa týka jedla, inak to nemá zmysel.
ale cítim sa ohľadom tohto tak rozporuplno.. nie som si istá, či o tom chcem písať, resp. či chcem aby to niekto čítal. hanbím sa za seba, ale.. na jednej strane som rada, že nejde iba o jedlo, že nie som taká sprostá aby som robila debiliny len kôli postave, na druhej strane je desivé ako sa ppp môžu zamotať človeku do života, aj keď primárne nemusí ísť práve o jedlo a postavu.

začala som zvracať krátko potom, ako som začala riešiť postavu a chudnutie. začalo to náhodne. vždy som totiž zvracanie nenávidela, mala som nejaké traumatické zážitky ešte zo škôlky a odvtedy som vlastne ani nezvracala a dúfala, že sa mi to už nestane. až kým som sa raz neopila tak, že to jednoducho prišlo.
a bolo to krásne. (toto som naozaj napísala??!!) bolo to krásne, nebolo mi ani zle, bavila som sa, a zrazu som len videla, že zvraciam. to je vcelku presné, lebo ak by som nevidela, asi by som o tom ani nevedela, necítila som to, len som videla, ako to vychádza von. a už priamo pritom ma začalo napadať.. veď toto vôbec nie je také strašné, kľudne by som robila toto, aby som sa zbavila jedla, keď toho zjem viac, aby som nepribrala.

po tejto udalosti som zvracala každý deň dva týždne. len tak, pretože som zistila, že to ide, pretože som mohla. nerobilo mi problém "ako na to", stačilo strčiť do krku prsty alebo zubnú kefku a šlo to von.
pravidelne som potom striedala hladovky, prejedanie, zvracanie. občas som dokázala jesť aj normálne. ale načo jesť normálne, keď sa človek môže nažrať a zvracať??
niekedy som si prišla nechutná a nenávidela sa, hlavne zo začiatku, mala som výčitky, že plytvám jedlom a peniazmi, že si ubližujem, plakala som. časom tie pocity prešli. a bolo to normálne najesť sa vyzvracať. (ešte chcem poznamenať, že som nikdy nezvracala dlhodobo, ani som nejedávala nejaké extrémne množstvá jedla, tj. nejak hlboko do bulímie som nespadla.)

nikdy som nebola spokojná s tým, že zvraciam, odsudzujem to, jednak je to veľké plytvanie, a je to dôkazom toho, akú nízku sebakontrolu má dotyčný človek.. snažila som sa to obmedzovať, snažila som sa byť "zdravá", niekedy som nezvracala 3 mesiace, niekedy sa to ale stalo 3x za týžďeň alebo dokonca za deň.. dá sa povedať, že za posledný rok a pol sa to stalo priemerne 1-2x do mesiaca. čo beriem ako normálne. haha.

a prečo som napísala tento článok.. ako píšem v úvode, nemusí to vždy súvisieť s jedlom a postavou. zvracanie spúšťa v tele a mozgu rozličné reakcie/procesy. aj šťastie. úľavu. mne sa v istom období začalo stávať, že keď mi nebolo psychicky dobre, mala som problémy, bola som v ťažkej situácii.. prejedla som sa a vyzvracala. nie kôli jedlu. nie kôli chutiam, častokrát som dokonca nemala chuť sa najesť. ale ja som potrebovala zažiť ten pocit po zvracaní. pocit uvoľnenia a úľavy, pocit, že niečo dakážem kontrolovať a ovládať. keď som to spravila, všetky problémy boli vzdialené a ja som sa dokázala usmievať, napriek tomu, že chvíľu predtým som bola v depresii.

to sa mi stalo aj dnes. som v divnej situácii, musím sa rýchlo rozhodnúť v dosť zásadnej veci, ovplyvní to prácu, môj vzťah s priatelom.. ja nie som dobrá v rozhodovaní, tiež mám pocit, že by som nemusela zvladnuť to, pre čo sa rozhodnem, a že nech sa rozhodnem akokoľvek, budem to ľutovať. nedávno som prestala brať antikoncepciu a asi mi blbnú hormóny, krámy som mala dostať pred týždňom a nič, asi ma to ovplyvňuje a emočne som raz hore a raz dolu. do toho dnes problémy v práci a nedorozumenie s priateľom, párkrát som sa dnes rozrevala a cestou domou som po dlhej dobe myslela na ten pocit. predstavovala som si, ako mi bude dobre, keď sa vyzvraciam. strašne som sa tej myšlienke bránila. ale vyhralo to. a ani som nemala chuť jesť.

dúfam, že sa mi tohto podarí raz úplne zbaviť. a že prestanem považovať zvracať raz za mesiac za "normálne". pardon za dlhší článok. idem si radšej zacvičiť.
 


Komentáře

1 Chelsie Chelsie | Web | 28. ledna 2011 v 11:27 | Reagovat

To i já ♥ Jsem dost na pálivé jídla a taky hodně na řecké jídlo a ty? :)
No to je důležitá věc na blogu, upřímnost...podle mě hodně holek na blogu kecá o tom co jí apod. :(
PPP je začarovaný kruh, do nezažije nepochopí.Taky jsem odjakživa nesnášela zvracení,ale přijde mi to jako dobrý způsob jak se kalorií zbavit.
Já jsem ráda, že mi zvracení jde..jsou i holky kterým zvracet nejde.No naprosto tě chápu, nechci tu mluvit o sobě :( Mě je po zvracení vždycky líp,ale nikomu bych to nedoporučovala :(

2 Yeraz Yeraz | Web | 28. ledna 2011 v 13:45 | Reagovat

To, ze je ten clanek delsi vubec nevadi.. je to vcelku hezky napsane, i kdyz se v nem v podstate nepise moc hezkeho..

Ja treba nikdy nezvracela (jsem za to stastna) a snad nikdy nebudu..

Mej se hezky!

3 Portia Portia | Web | 28. ledna 2011 v 14:47 | Reagovat

no jo zvracení...moje i tvoje jedna velká kapitola. Já zvracím tak 1krát za měsíc ale udělala jsem velký krok za tím vším za bulimii, ale je asi fakt divné že mi to nějak nevadí že si občas zazvracím. A přitom by asi mělo být.
ALe taky mě vadí to plýtvání jídlem, něco se udělá peníze a čas jsou do toho investovany a pak to jdeš vyzvracet a vůbec ti to nepřijde divné že to mohla být pro někoho nějaká porce.
Ale stejně to záleží jen na nás, buď budeme silné  a přestaneme a nebo ne, vše je v naších rukách.Já už přemýšlím i na ukončení blogu vždyť to nás pořád jen podporuje v tom všem, myslíš na jídlo pořád ho řešíš až do zblnutí a pak....zas může přijít zvracení. Nesmíme dát už zvracení nikdy šanci

4 Courtney Courtney | Web | 12. února 2011 v 0:35 | Reagovat

tiez chodim zvracat, ale ako hovoris, viac menej je to o tom pocite potom, ked uz je to  z  teba vsetko von. ja ked sa pohadam s  niekym, s  mamou alebo niekym blizkym, tak hned utekam vracat, a pomaha mi to....alebo staci ze vidim v telke nejaku modelku, alebo pocujem hudbu, ktoru som napr.pocuvala v mojom najtazsom obdobi bulimie... sice teraz uz pomenej, snazim sa nezvracat, ale ked je toho na mna vela, tak jedine to mi pomaha... niekedy som vracala aj parkrat do dna, ale to som vtedy jedla viac, no a po kazdom jedle som mala pocit viny... to mam aj teraz ale niesom na vracani zavisla, tak ako predtym. je lahke do toho spadnut,napr. minuly rok som mala obdobia ked som aj mesiac vkuse zvracala (po kazdom jedle), potom mesiac som jedla normalne a znova mesiac vracania... niekedy ma to drzalo aj polroka vkuse... inac problemy s  bulimiou uz mam asi tak deväť rokov, co sa dost prejavuje aj na mojom zdravi, a po vracani niekedy placem a  nadavam si, ako sa dokazem tak sama doj***vat, vycitam si, ze deti v Afrike nemaju co jest a ja sa len tak nazeriem a idem to vyvratit... Je mi zo seba zle...

5 Liiida Liiida | Web | 4. dubna 2011 v 12:56 | Reagovat

jo kazdej ma neco cim se odreaguje od negativnich veci, stresu. nekdo dobrym a nekdo horsim zpusobem. Ja kdyz jsem nezvladala tak jsem se rezala...nastesti to uz dokazu ovladat, ale nekdy mam chut zas to udelat...drzim palce at si najdes jiny zpusob jak stresovy situace resim...

6 Sascha Sascha | 16. dubna 2011 v 20:01 | Reagovat

Slecna, hovoris mi z duse....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.