Říjen 2011

this hell, that is what i want.

31. října 2011 v 7:48 | ellii |  days..
nepíšem. načo?
minulý týždeň som zvracala asi 2 alebo 3x, čo bol obrovský úspech.
ale prejedám sa takmer neustále.
môžem byť šťastná, že ešte stále oblečiem vačšinu mojich vecí, ale zrovna pohodlne mi nesedia..
a doma mi to dávajú aj pekne najavo, ako žeriem.
je to odporné, keď vám niekto plní chladničku vecami, ktoré by ste si vy nikdy nekúpili. keď niekto takmer denne varí a pečie.
vlastne sú aj odpornejšie veci. keď ste rozhodnutý nejesť, ale náhle vám prepne, cestou do autoškoly sa stavíte v tesku a kúpite 400g balenie krowiek. a do troch hodín.. poslednú zahanbene hádžete do koša, preboha, ja som to CELÉ zjedla?? zožrala? to fakt zostala jen jedna? to je naozaj úžasné gesto, vyhodiť ju do koša. smejem sa sama na sebe. pred zrkadlom plačem. chytám hysterické záchvaty, keď sa niekto dotkne môjho tela.
to posledné určite nie je zdravé. nie, nie som ešte gigantická hora tuku, ale niekedy si tak začínam pripadať, najma keď sa ledva vlečiem s preplneným žalúdkom z izby do kuchyne..

mám skvelú príležitosť. naši na pár dní odišli, doma nezostalo z jedla takmer nič.
nemá zmysel miliónty krát ubezpečovať samu seba, ako to zvládnem.
prvý deň, ovocný pôst.
prvý deň.
prvý.
druhý si zatiaľ neplánujem.
chcem naspať.

neustale sa mi striedaju stavy

8. října 2011 v 13:04 | ellii |  days..
a po 7 rokoch som sa rozhodla vyhladat odbornu pomoc.
viem, ze nikdy nebudem "normalna".
ale dufam, ze sa naucim zvladat tieto veci okolo ppp. ostatne moje problemy su hracka :)

velmi dakujem, oni vedia ze ktore su to :*
naozaj ste mi velka podpora

.. shit

6. října 2011 v 8:49 | ellii |  days..
posledne dni..
vsetkych len presviedcam, aj seba, ze mi je vlastne dobre.
navonok sa snazim tak posobit. vyrovnana. s vypovedou, rozchodom.
ale som tak strasne sama a stratena.
pribrala som. naozaj pribrala!
pretoze vsetku neistotu a zufalstvo co pocitujem
ak ho nezapijem alkoholom
tak ho zajem
jem
jem
jem
cukry cukry cukry
kila a tony

koncim.
nemozem takto dalej.
takyto pocit nenavisti voci sebe som necitila strasne dlho.
ako sa mi to strasne vymklo z ruk. opat.
nebudem jest.
viem, co moze zapricinit jedine susto.
chcem moct milovat svoje telo.

dnes a zajtra hladovka
bez vinimky
kava caj voda.. protein, keby bolo treba.
asi vino. haha.
vikend
sa uvidi
s kym a kde ho budem travit
ale prisaham
prisaham
do konca tyzdna nevezmem do ust nic z coho by som mohla pribrat.
tieto 4 dni. ako novy zaciatok.

celkom vážne

5. října 2011 v 22:50 | ellii |  days..
NEJEM... dokedy to vydržím, nejem, nemôžem.. tá váha asi pôjde naveky hore a dolu.. teraz musí ísť dolu..

still here..

3. října 2011 v 10:32 | ellii |  days..
snažím sa. zo všetkých síl sa snažím, v rámci možností, je to ťažké.
alkohol ako najlepší priateľ. najúčinnejší liek. dokonalý time killer. KALORICKÁ BOMBA.

:(