moi*

premyslam.

6. srpna 2011 v 8:52 | ellii
ako ma naplnalo, ked stredom mojho zivota bol blog, chudnutie, cvicenie. este moj predchadzajuci blog. bola som ako posadnuta. velmi vela casu som venovala blogom ostatnych slecien. tych zdravo aj nezdravo chudnucich, ja som vzdy balansovala na hrane. a bolo to krasne obdobie, naplnalo ma to, bola som so sebou ovela stastnejsia, ako som teraz. teraz takmer nerozmyslam nad tym, co dam do ust. obcas zvraciam a uzivam tabletky, co okrem toho, ze mi to ovela viac ublizuje ako keby som hladovala, nema vlastne ziadny efekt. som krava.
sice som si sama niekedy pripadala ako sialena, o 1 v noci som zacala cvicit ked som mala vycitky z toho, ze som zjedla o 100 kalorii viac, ako bolo povolenych 600.. ale ten pocit, ktory mi to cele davalo..

CHCEM TO NASPAT !!!!!!!!!!!

nevzdam sa.
nevzdam sa.
novy den. nova sanca.

vcera som sa ozrala, dost som sa nasrala koli jednej veci, z coho som vytriezvela, prisla domov okolo 2 rano. bola som v pohode. ale vedela som, ze rano to take dobre nebude. a ja krava som zozrala este 3 tabletky prehanadla. to bola tak zbytocna vec!!! neviem, ako ma to vobec napadlo, ale spravila som to takmer automaticky. okolo 5 som sa zobudila a bolo mi priserne zle, strasne dlho mi tak nebolo. zvracala som, myslela som, ze mi exploduje hlava. naozaj si nepamatam, kedy naposledy mi bolo tak blbo. poucenie - nemam chlastat, aj tak su to len zbytocne kalorie. mala som stastie, ze tabletky mi nezabrali prave v tej dobe, ale az neskor rano, ked uz som bola na tom o nieco lepsie.
zaciatok vecera bol fajn. bola som s jednou z naj kamosiek a to bolo uuuzasne. mimochodom, je krasne chuducka a vraj sa jej paci moje "makkucke" telo - tak ho vola.. a tvrdi, ze tym vobec nemysli, ze som tucna, a rada sa ma dotyka, objima ma.. zeby uchylka? :D ja jej zavidim jej plochu hrud a ona mne moje kozy. ludia su divne stvorenia, kazdy vecne chce nieco, co nema..
potom som sla do kina s inymi kamaratmi, nasledne som mala ist asi domov, a vecer by sa skoncil dobre.. namiesto toho som skoncila na byte, kde sice nebolo zle, ale.. proste som sa koli niecomu vytocila, nebudem to rozvadzat.
tak si hovorim, ze som nemala ist nikam ale z prace domov a behat, ako som mala povodne v plane. ale je pravda, ze tato kamoska je pre mna velmi dolezita a nestretavame sa az tak casto, aby mi bolo jedno, ked ju neuvidim, ked mam moznost..
no dnes si to cvicenie musim vynahradit, chcem postihat dost veci, cely den mam len a len pre seba a nemam ziadne povinnosti (konecne!).
taks i pojdem kupit nejake zdrave ranajky. vzduch mi len prospeje, rada sa chodim prejst na opicu. dufam ze neskor budem moct dopisat krasny jedlak.

krasny vikend prajem damy!

nerozumiem..

4. srpna 2011 v 20:44 | ellii
ano, kazim to.
ale niecomu nerozumiem.
naozaj som tucnejsia. urcite som tucnejsia, ako som bola do marca tohto roku.
za posledny mesiac som ale stiahla opasok o 1 dierku a teraz mi zacina byt uz aj na nej volnejsi. divne.
brucho mam vacsinu casu dost nafucane. dnes si zo mna kolega robil srandu a pichal mi donho prstom ked som sedela na stolicke. on to nemyslel v zlom, ale pre mna to bolo ako alarm. celu cestu domov som citila to neskutocne mnozstvo tuku na svojom tele.
natrafila som na fotky v mojom telefone. aj som na to zabudla, ze som sa fotila, naha. tie fotky mozu mat 3 mesiace? uz som bola pribrata od toho chudsieho obdobia, co som mala zaciatkom roka. a co som videla na tych fotkach? dievca, o ktorom by som rozhodne nepovedala, ze je tucne. nie nie, ani omylom. videla som dievca, ktore, by nemalo mat komplexy so svojho tela, nemalo by sa citit ako velryba s tonami tuku navyse na kazdej casti tela. som tucnejsia, ako na tych fotkach. nie nejak tragicky tucnejsia. ale pointa je, ze hentaka "chuda" som sa predtym nevidela..
kazdopadne dnes som po dlhsej dobe zo seba naozaj znechutena.
skusala som si dnes kratasy 36, zdali sa mi dost velke, myslela som, ze mi bez problemov sadnu. hadajte. 38 mi boli este dost obtiahnute.. aaaaaach. citim tie kila tuku. idem cvicit.
chcem.. chcem opat nejest.

never ends...

11. června 2011 v 12:03 | ellii
viem to.
jednoducho sa to nikdy neskončí.
chudnutie je súčasťou mňa.
ale nechcem, aby súčasťou chudnutia bola bulímia.
preto nepíšem.
odkedy žijem s rodičmi, spadla som do toho viac.
nemám nejaké strašné záchvaty. ale. nemôžem sa tváriť, že to neexistuje. nemôžem sa tváriť, že len občas zvraciam. že si dám občas tabletku.
je to reálne.

som silná.
som silná.
just diet & sport

<3 thin

keep going..

30. května 2011 v 12:29 | ellii


* eat less than everyone else around and you will be the thinnest one *

27. 1. niečo o mne namiesto jedálnika

27. ledna 2011 v 16:57 | ellii
chcem byť na blogu úprimná čo sa týka jedla, inak to nemá zmysel.
ale cítim sa ohľadom tohto tak rozporuplno.. nie som si istá, či o tom chcem písať, resp. či chcem aby to niekto čítal. hanbím sa za seba, ale.. na jednej strane som rada, že nejde iba o jedlo, že nie som taká sprostá aby som robila debiliny len kôli postave, na druhej strane je desivé ako sa ppp môžu zamotať človeku do života, aj keď primárne nemusí ísť práve o jedlo a postavu.

začala som zvracať krátko potom, ako som začala riešiť postavu a chudnutie. začalo to náhodne. vždy som totiž zvracanie nenávidela, mala som nejaké traumatické zážitky ešte zo škôlky a odvtedy som vlastne ani nezvracala a dúfala, že sa mi to už nestane. až kým som sa raz neopila tak, že to jednoducho prišlo.
a bolo to krásne. (toto som naozaj napísala??!!) bolo to krásne, nebolo mi ani zle, bavila som sa, a zrazu som len videla, že zvraciam. to je vcelku presné, lebo ak by som nevidela, asi by som o tom ani nevedela, necítila som to, len som videla, ako to vychádza von. a už priamo pritom ma začalo napadať.. veď toto vôbec nie je také strašné, kľudne by som robila toto, aby som sa zbavila jedla, keď toho zjem viac, aby som nepribrala.

po tejto udalosti som zvracala každý deň dva týždne. len tak, pretože som zistila, že to ide, pretože som mohla. nerobilo mi problém "ako na to", stačilo strčiť do krku prsty alebo zubnú kefku a šlo to von.
pravidelne som potom striedala hladovky, prejedanie, zvracanie. občas som dokázala jesť aj normálne. ale načo jesť normálne, keď sa človek môže nažrať a zvracať??
niekedy som si prišla nechutná a nenávidela sa, hlavne zo začiatku, mala som výčitky, že plytvám jedlom a peniazmi, že si ubližujem, plakala som. časom tie pocity prešli. a bolo to normálne najesť sa vyzvracať. (ešte chcem poznamenať, že som nikdy nezvracala dlhodobo, ani som nejedávala nejaké extrémne množstvá jedla, tj. nejak hlboko do bulímie som nespadla.)

nikdy som nebola spokojná s tým, že zvraciam, odsudzujem to, jednak je to veľké plytvanie, a je to dôkazom toho, akú nízku sebakontrolu má dotyčný človek.. snažila som sa to obmedzovať, snažila som sa byť "zdravá", niekedy som nezvracala 3 mesiace, niekedy sa to ale stalo 3x za týžďeň alebo dokonca za deň.. dá sa povedať, že za posledný rok a pol sa to stalo priemerne 1-2x do mesiaca. čo beriem ako normálne. haha.

a prečo som napísala tento článok.. ako píšem v úvode, nemusí to vždy súvisieť s jedlom a postavou. zvracanie spúšťa v tele a mozgu rozličné reakcie/procesy. aj šťastie. úľavu. mne sa v istom období začalo stávať, že keď mi nebolo psychicky dobre, mala som problémy, bola som v ťažkej situácii.. prejedla som sa a vyzvracala. nie kôli jedlu. nie kôli chutiam, častokrát som dokonca nemala chuť sa najesť. ale ja som potrebovala zažiť ten pocit po zvracaní. pocit uvoľnenia a úľavy, pocit, že niečo dakážem kontrolovať a ovládať. keď som to spravila, všetky problémy boli vzdialené a ja som sa dokázala usmievať, napriek tomu, že chvíľu predtým som bola v depresii.

to sa mi stalo aj dnes. som v divnej situácii, musím sa rýchlo rozhodnúť v dosť zásadnej veci, ovplyvní to prácu, môj vzťah s priatelom.. ja nie som dobrá v rozhodovaní, tiež mám pocit, že by som nemusela zvladnuť to, pre čo sa rozhodnem, a že nech sa rozhodnem akokoľvek, budem to ľutovať. nedávno som prestala brať antikoncepciu a asi mi blbnú hormóny, krámy som mala dostať pred týždňom a nič, asi ma to ovplyvňuje a emočne som raz hore a raz dolu. do toho dnes problémy v práci a nedorozumenie s priateľom, párkrát som sa dnes rozrevala a cestou domou som po dlhej dobe myslela na ten pocit. predstavovala som si, ako mi bude dobre, keď sa vyzvraciam. strašne som sa tej myšlienke bránila. ale vyhralo to. a ani som nemala chuť jesť.

dúfam, že sa mi tohto podarí raz úplne zbaviť. a že prestanem považovať zvracať raz za mesiac za "normálne". pardon za dlhší článok. idem si radšej zacvičiť.

ako to bolo, ako to je a moje ciele

3. ledna 2011 v 18:56 | elliana
ahoj. tak tieto veci už celkom dlho mám potrebu spísať, konečne sa k tomu dostávam, poteší ma, ako to niekto dočita ;)
takže chudnem (a priberám..) už asi 6-7 rokov. je to veľa. hlavne keď si uvedomím, ako zle robím svojmu organizmu.

dlho som bola chudá. na základke mi nechutilo jesť, nerada som jedla pred ľuďmi, vypestovala som si zlé stravovacie návyky. žiadne raňajky - obed - večera. vačšinou som jedávala prvýkrát keď som prišla domov zo školy. nemala som rada takmer žiadne normálne jedlá, len sladkosti.
na strednej/v puberte mi začalo chutiť. najskôr som jedla tiež zvyčajne až po škole, ale veľa. všetko. od štvrtej do desiatej večera som zjedla všetko na čo som mala chuť. začala som sa jedlu poddávať a časom to prekonalo to, ako zle sa cítim, keď jem pred ľuďmi, takže som začala jesť aj počas školy. a samozrejme som začala priberať.

hello world

4. prosince 2010 v 13:04 | elliana
tak. po akej dlhej dobe som dnes prisla na blog. nie len na svoj, za ten cas pre mna blogovy svet jednoducho neexistoval. chcem sa ospravedlnit /byvalym?/ sb.
prekvapilo ma, ze tento blog stale ma nejaku navstvevnost, tj ze predsalen na mna par ludi kliklo za poslednych 24hodin, aj ked som dlho neaktivna.
povodne som chcela prist a vsetko zmazat, co asi aj urobim, ale este som sa rozhodla predtym napisat tento clanok. zmazat preto, lebo sa mi od zaciatku nepacilo, ze sem pisem prilis osobne veci, prilis, co odhalovalo z mojho zivota.
chcem v blogu pokracovat, ale urcite bez rizika "prichytenia", chcem v blogu pokracovat, ale akokolvek by som sa o to pokusala, denne mi to urcite nepojde. 4x za tyzden prinajlepsom.
snu som sa nevzdala. ale skurvila som toho dost. vaha je samozrejme spat, netrufam si odhadnut, kolkykrat v zivote uz, a hlavne to vidiet na postave, celulitide, ze uz nepriberam "pekne", telo je akosi zdeformovane z tych stalych plusom a minusov na vahe. pamatam sa, ked som bola prvy raz tucna. o dost tucnejsia, ako som teraz. celulitida bola dost nevyrazna stehna a zadok boli hladke..
jedine co vyzera teraz lepsie su moje ruky. su tucne, ale neovisa mi to tak velmi, lebo cvicim a mam tam nejake svaly, co som predtym nemala.
do vianoc. do vianoc naspat na tych 61.

xx,ellii
 
 

Reklama